www.fany.wbl.sk

                                 
                                Planéty Slnečnej sústavy

                                       
 

Merkúr

Merkúr je veľmi malá planéta s priemerom len 4880 km. Je to najbližšia planéta pri Slnku,
obiehajúca vo vzdialenosti 58 miliónov kilometrov. Táto blízkosť znamená, že Merkúr
spaľujú slnečné lúče. Teploty vo dne stúpajú na 427 °C, čo je štyrikrát vyššia teplota,           ako tá, pri ktorej vrie voda.
Merkúru trvá obeh Slnka 88 pozemských dní. Ako obieha, pomaly sa otáča. V skutočnosti
trvá deň na Merkúre 58,7 pozemských dní. To znamená, že rok na Merkúre má menej ako
dva merkúrske dni. V priebehu jeho dlhej noci, keď je polovica planéty odvrátená od Slnka, môžu teploty klesnúť
až na -183 °C.

Venuša

Do roku 1975 nikto netušil, ako vyzerá povrch Venuše. V tom roku k nej zamierili dve sondy Venera,
ktoré vyslal Sovietsky zväz. Z nich dopadli na povrch menšie sondy. Ich kamery odhalili, že povrch planéty pokrývajú ostré kamene a vyzerá ako ponurá oranžovo-hnedá púšť.
V 80. a 90. rokoch 20. storočia použila americká sonda Magellan radar na detailnejšie mapovanie povrchu Venuše. Zistilo sa, že povrch väčšiny oblastí pokrýva láva, ktorá vytekala z mnohých sopiek.

Merkúr a Venuša nemajú ani jeden mesiac.

Zem

Zem obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 149,6 miliónov kilometrov. Táto vzdialenosť je práve ideálnana to, aby voda
 existovala v kvapalnom skupenstve anie vo forme ľadu alebo pary. Zem má dýchateľnú
 atmosféru. To všetko vytvára vhodné podmienky na život.

 Zemská atmosféra vyzerá z vesmíru ako tenučká modrá vrstva okolo planéty. Je to
 zmes dusíka a kyslíka s prímesou ďalších plynov. Obsahuje viac kyslíka ako atmosféra
 ktorejkoľvek inej planéty. tento plyn je nevyhnutný pre život.

 Zemský povrch:  Pod atmosférou je planetárny  povrch, ktorý nazývame kôra. Je rozdelená
na niekoľko rôznych plôch nazývaných kontinentálne dosky, ktoré sú tlačené jedna proti druhej milióny rokov a vytvárajú tak pohoria a kaňony.
Dve tretiny zemského povrchu pokrývajú obrovské oceány vody. V nich sa asi pred 3500 miliónmi rokov pravdepodobne zrodili prvé formy pozemského života. Vedci skúmajú povrchy iných planét a mesiacov, aby našli stopy vody.

Mesiac

Zem má jediný mesiac, ktorý ju obieha vo vzdialenosti 384 400 km. Väčšina mesiacov je drobná v porovnaní s telesom,
ktoré obiehajú, ale Mesiac má priemer štvrtiny zemského. Zemská gravitácia spôsobuje, že nám
Mesiac nastavuje len jednu pologuľu. Druhú stranu Mesiaca, ktorej hovoríme odvrátená, videli len
astronauti a kozmické sondy.
Mesiac na rozdiel od Zeme nemá nijakú atmosféru, ktorá by bránila jeho prehrievaniu a podchladzo-
vaniu. To znamená, že slnečné lúče zvyšujú teplotu jeho povrchu až na 123 °C. Keď Slnko nesvieti
na Mesiac, teplota klesá na -163 °C.

Vznik Mesiaca: Vedci doteraz nie sú jednotní o pôvode Mesiaca. Najprv sa domnievali, že vznikol v
rovnakej dobe ako Zem, ale neskorší prieskum mesačných hornín ukázal, že to nebolo tak. Väčšina astronómov si teraz
myslí, že Mesiac vznikol, keď sa veľké teleso, menšia planéta, zrazilo so Zemou. Zrážka vymrštila obrovské množstvo
hornín a balvanov, ktoré sa neskôr sformovali do jediného telesa - Mesiaca.

Mars

Mars je štvrtá planéta od Slnka. Je takmer polovičný v porovnaní so Zemou a obieha Slnko vo vzdialenosti 228 miliónov kilometrov za asi 687 dní.  Mars niekedy volajú aj červenou planétou podľa červeného prachu, ktorý pokrýva jeho povrch.

Mars má dva mesiačiky - Phobos a Delmos, ktoré sú tmavé a prašné. Ich mená sú odvodené z gréckych slov pre strach a hrôzu. Veľa vedcov sa domnieva, že tieto podivne tvarované mesiace sú v skutočnosti asteroidy, ktoré Mars zachytil.

Phobos je husto pokrytý krátermi. Jeho priemer je asi 28 km. Na jeho povrchu sa nachádza veľký kráter Stickney, ktorý má priemer 5 km. Obeh okolo Marsu mu trvá 8 hodín. Phobos obieha tak blízko Marsu (asi 5760 km nad povrchom)  Gravitačná sila Mrasu ho sťahuje stále nižšie, takže za 100 miliónov rokov pravdepodobne dopadne na povrch Marsu, alebo sa rozpadne a jeho trosky vytvoria okolo Marsu prstenec. 

Delmos, Marsov menší mesiac má v najširšom mieste priemer 15 km.                   

Jupiter je najväčšia planéta slnečnej sústavy  s priemerom na rovníku 142 984 km. Jeden obeh Slnka mu trvá 11,9 pozemských rokov. Napriek obrovskej vzdialenosti od Slnka nie je Jupiter zmrznutou planétou. Stlačený vodík v jeho  jadre sa štiepi a uvoľňuje tak veľké teplo.

V roku 1979 bola k Jupiteru vyslané vesmírne sondy Voyager, ktoré objavili okolo Jupitera tenučký prstenec, ktorý nevidieť zo Zeme.
V roku 1995 sonda Galileo urobila novú sériu fotografií a vyslala svoju minisondu do Jupiterovej atmosféry. Objavila, že vetry na Jupiteri dujú oveľa silnejšie ako akékoľvek pozemské vetry a tak zhromaždila veľa informácií o Jupiterových prstencoch a mesiacoch.

Jupiterove mesiace
Doteraz astronómovia objavili najmenej 28 Jupiterových mesiačikov. Štyri najväčšie voláme galileovské po talianskom vedcovi Galileovi, ktorý ich objavil v roku 1610.Ostatné Jupiterove mesiace sú oveľa menšie. Niektoré sú pravdepodobne len asteroidy zachytené gravitáciou planéty.

Saturn

Saturn je druhá najväčšia planéta slnečnej sústavy. Má takmer 120 536 km na rovníku - asi deväťkrát viac ako Zem. Saturn obieha okolo Slnka raz za 29,5 pozemských rokov vo vzdialenosti asi 1429 milióna kilometrov.

Planétu tvorí najmä vodík s héliom, teda veľmi ľahké plyny. To robí Saturn veľmi ľahkým v porovnaní s ostatnými planétami. Astronómovia sa domnievajú, že Saturn má podobnú vnútornú stavbu ako Jupiter, pretože tiež vytvára vlastné teplo. Táto planéta sa otáča tak rýchlo, že je na rovníku o trochu širšia a na póloch sploštená. 

Saturnove prstence
Saturn sa často nazýva planéta s prsteňom, pretože ju obklopujú prstence kameňov a prachu. Tie po prvý raz spozoroval Galileo v 17. storočí. Vesmírne sondy ako Pioneer 11 (v roku 1979) a Voyagery poslali veľa informácií o prstencoch. Vedci teraz vedia, že existujú aj iné planéty s prstencami.

Saturnove prstence sú asi kilometer hrubé a pozostávajú z prachu, kameňov a ľadových balvanov. Prstence, ktoré sú viditeľné aj zo Zeme, sa skladajú z mnohých menších prstienkov. Vonkajšie časti prstienkov sa udržujú na mieste gravitáciou tzv. pastierskych mesiačikov.

Saturnove mesiace
Saturnmá najmenej 24 mesiacov, niektoré z nich sú na obrázku. Vedci si myslia, že Jupiterove a Saturnove mesiace     sú  zo všetkých miest slnečnej sústavy najnádejnejšie, pokiaľ ide o možný nález jednoduchého života.

 oranžovými mrakmi.

                                     Mimas má priemer 398 km a pokrývajú ho

                                    krátery. Meteorit, ktorý vytvoril jeho

 jeho kráterov zakrýva ľad.

                                                       

Urán

Urán objavil britský astronóm William Herschel v roku 1781. Trvá mu vyše 84 pozemských rokov kým obehne okolo Slnka vo vzdialenosti 2870 miliónov kilometrov. Pohybuje sa pomaly, rýchlosťou asi 7 km/s. Pre porovnanie - Zem obieharýchlosťou asi 30 km/s.

Väčšina planét sa otáča okolo svojej osi, ale Urán sa gúľa okolo Slnka naležato ako sud. Takto naklonený mohol byť pred miliónmi rokov po zrážke s kométou menšou ako planéta. Urán sa otáča rýchlo, raz za 17,9 hodín.

Ako Saturn, tak aj Urán má systém prstencov, ktorý objavili v roku 1977. V roku 1986 ich nasnímala a zaerala sonda Voyager 2. Ukázalo sa, že prstence sú zložené z tmavého prachu.

Uránove mesiace
Kedysi si ľudia mysleli, že Urán má 15 mesiacov. Astronómovia ich poznajú oficiálne identifikovaných 21, možno ešte ďalšie čakajú na objavenie.

 

Päť väčších mesiacov sa nachádza na obrázku. Ariel a Umbriel sú tmavé a posiaté krátermi, Titánia má hlboké, dlhé údolia. Oberon je husto pokrytý krátermi, ale viac o ňom nevieme  Miranda je malá guľa ľadu s priemerom asi 472 kilometrov. Pravdepodobne sa odlomila z kométy.

 

 

Neptún

Neptún objavili astronómovia John Couch Adams a Urbain Jean LeVerrier. Je o niečo menší ako Urán a otočí sa raz za 19,2 hodiny. Neptún je vzdialený od Slnka asi 4504 miliónov kilometrov. Jeden obeh mu trvá asi 165 pozemských rokov.

Voľným okom Neptún neuvidíme, dokonca aj v ďalekohľade vyzerá ako malý modrastý krúžok.

Neptúnova atmosféra
Modrastú farbu dodáva Neptúnu metán v jeho atmosfére. Tá obsahuje aj amoniak a hélium. Pod hustým príkrovom Neptúnovej atmosféri je pravdepodobne vonkajšia vrstva tekutého vodíka.

Voyager 2 poozoroval nakopené mraky, ktoré hnal vietor rýchlosťou až 2000 km/h. Skúmal aj temnejšie škvrny. Najväčšia, Veľká temná škvrna, bola obrovská búrka veľká ako Zem (obr.). Vedci z tímu Voyager 2 nazvali biely oblak   (na obr. pod škvrnou) Scooter, pretože sa prehnal okolo planéty každých 16 hodín.

Neptúnove mesiace
Neptún má osem mesiacov. Najväčšie z nich sú Tritón (obr.)  a Nereida. Väčšina mesiacov obieha planéty v rovnakom smere ako sa planéty otáčajú. Tritón však obieha v opačnom smere. Väčšina jeho povrchu je svetlá a hladká. Má na sbee niekoľko tmavých rýh a ružový ľad okolo južného pólu. Tritón má tenkú dusíkovú a metánovú atmosféru.