11. júla 2008 som bola s mojimi dvoma bratmi na celodenný výlet vo Viedni. Tento deň sa stal pre mňa nezabudnuteľným, a preto sa chcem s Vami podeliť o tento zážitok aspoň prostredníctvom fotografií. Taktiež pridávam k jednotlivým lokalitám niekoľko viet z ich histórie, ktoré som čerpala z českej knihy Vídeň.
Parlament
Budova parlamentu bola postavená v rokoch 1873-1883 podľa návrhu Theophila Hansena v štýle helenskej Antiky. Priečelie budovy pripomína svojimi ôsmymi korintskými stípami grécky chrám. Až do roku 1918 tu zasadala ríšska raca Rakúsko-Uhorska. Dnes je Parlament sídlom Národnej rady a Spolkovej rady.
Socha Pallas Atény
Fontána pred priečelím Parlamentu bola postavená taktiež podľa návrhu Th. Hansena. V jej strede zaujme impozantná socha Pallas Atény, dielo Karla Kundmanna. Bohyňa múdrosti je obklopená alegorickými postavami zákonodarstva a správy (práca J. Tautenhayna), božské postavy pri jej nohách symbolizujú rieky Dunaj, Inn, Labe a Vltavu.
Rathaus
Palácová budova radnice podľa projektu Friedricha Schmidta je najvýznamnejšou novogotickou stavbou v meste. Na vrchole 98 metrov vysokej strednej veži stojí tzv. "Rathausmann" (radničný muž, vysoký 3,4 m). Impozantné nádvorie je lemované arkádami (Arkadenhof). V lete sa tu pravidelne konajú koncerty. Radnicu, sídlo starostu a mestskej rady možno navštíviť v rámci prehliadky.
Prírodovedné a Umelecko-historické múzeum
Obe múzeá obklopujúce námestie Márie Terézie boli vybudované v rokoch 1872 až 1881. Gottfried Semper je autorom predovšetkým vonkajšieho vzhľadu a Karl von Hasenauer vytvoril vnútorné priestory.
Vo vestibule Prírodovedného múzea zaujme stropná freska Hansa Canona "Kolobeh života". Osem oddelení budovy poskytuje jedinečný náhľad vývoja rastlinnej a živočíšnej ríše. Vedľa prehistorických a antropologických exponátov a svetoznámej zbierky meteoritov v oddelení minerálov sú vystavené tiež umelecké predmety našich predkov (napr. známa Willendorfská Venuša, symbol plodnosti pochádzajúca z 15. storočia pred Kr.).
Umelecko historické múzeum má jednu z najvýznamnejších obrazární sveta a skutočne bohatú umelecko-priemyselnú zbierku. Známa je zbierka mincí, egyptská zbierka s niekoľkými múmiami, či antická zbierka predstavujúca grécke, etruské, rímske a ranno kresťanské umelecké diela. Prehliadka múzea má dížku 4 kilometre, a preto spomeniem len niekoľko majstrov zastúpených svojimi dielami v múzeu: Tizian, Tintoretto, Veronese, Carvaggio, Belotto, Raffael, Velazquez, Rubens, Bosch, Rembrandt, Cranach, van Dyck, Holbein, Breughel...
Schönbrunn
pohľad na sídlo spredu pohľad na sídlo zozadu bočný pohľad bočný pohľad
Okolo roku 1619 objavil cisár Matyas pri love v oblasti dnešného zámku "krásnu studňu", ktorá vraj dala meno neskoršej vznosnej stavbe. Cisár Leopold I. poveril v roku 1695 Joh. Bernh. Fischera z Erlaachu, aby v areáli tzv. Katterburgu zničeného Turkami vybudoval zámok, ktorý by svojou krásou predčil i samotný Versailles. Z finančných dôvodov sa však rozhodlo pre jednoduchšiu variantu.
Za vlády Márie Terézie stavbu v rokoch 1744-1749 rozširoval Nicolaus Pacrkassi. Park založený podľa francúzskych vzorov získal svoju dnešnú podobu v roku 1765. Svojimi stromoradiami, alejami, kvetinovými záhonmi, trávnikmi a fontánami sa zaraďuje k najkrajším parkom Európy.
Park, okolie Schönbrunnu
Zoologická záhrada bola založená v roku 1752, neskôr vznikla "Rímska zrúcanina" (1778), bol vybudovaný pavilón "Krásna studňa" (Schöner Brunnen 1779), na úpätí vyvýšeniny v roku 1775 dal F. von Hohenberg postaviť Glorietu, pribudla Neptúnova fontána (1780) a roku 1883 bol dokončený Palmenhaus (palmový skleník). Divadlo z roku 1749 dostalo v roku 1767 rokokovú výzdobu a konali sa tu predstavenia Haydnových a Mozartových diel.
Neptúnova fontána Glorieta Glorieta
Od čias Márie Terézie patril Schönbrunn k rezidenciám, ktorým dával rod Habsburgovcov pred ostatnými sídlami prednosť. Cisár Jozef II. sa tu roku 1760 oženil s Isabellou Parmskou a roku 1765 so svojou druhou ženou Josefou Bavorskou. V rokoch 1805-1806 a znovu 1809 bol Schönbrunn hlavním stanom Napoleona, v rokoch 1814-1815 jeho sály roztancoval Viedenský kongres. Narodil sa tu a neskôr i skonal cisár František Josef I. (1830-1916). Poslední cisár, Karol I., sa tu vzdal v roku 1918 koruny a ukončil tak rakúsku monarchiu.
Oficiálna stránka Schönbrunnu: www.schoenbrunn.at/
Prater
Tento zábavný park sprístupnil verejnosti Josef II. v roku 1766. Basilio Calafati postavil v roku 1840 svoj slávny kolotoč "U veľkého Číňana" a "Wurstel". Roku 1897 bolo postavené Obrie koleso. Po zničení v posledných dňoch vojny (1945) bol Ľudový prater obnovený v modernizovanej podobe: miniželeznice (Liliputbahn) jazdí opäť popri Obriom kolese; sú tu tobogány, kolotoče, strelnice, dráhy hrôzy a zrkadlové siene.
Obrie koleso
Je symbolom rakúskeho hlavného mesta. Bolo postavené anglickým inžinierom Walterom B. Bassetom v rokoch 1896-1897. V roku 1945 bolo pri bombardovaní zničené a všetky jeho kabíny vrátane pohonu zhoreli. Ale o rok nato sa koleso otáčalo znovu okolo svojej desať metrov dlhej osi. Priemer kolesa je 61 m, jeho najvyšší bod sa nachádza 64,75 m nad zemou. Celá konštrukcia vrátane 120 ramien váži 430 ton.
Stephansdom
Na mieste tejto monumentálnej sákralnej stavby stála v 12. storočí románska trojlodná bazilika . Po požiari v roku 1258 bol kostol obnovený opäť v románskom slohu. Z tejto stavby sa zachovala do dnešných dní klenutá Obria brána a tzv. Pohanské veže po oboch jej stranách, neskôr upravené v gotickom slohu. Základný kameň dnešného gotického chrámu položil v roku 1359 vojvoda Rudolf IV., ktorý v tejto súvislosti získal prezývku "zakladateľ". Južná veža bola dokončená v roku 1433 Janom z Prachatic, trojlodie dokončil roku 1455 Hans Puchspaum. Výstavba severnej veže bola zastavená roku 1511, pravdepodobne v dôsledku reformácie a blízkeho nebezpečenstva tureckého vpádu.
Symbol mesta, 137 metrov vysoká južná veža dómu, Viedeňčanmi nazývaná " Steffl", je pokladaná za jeden z najkrajších výtvorov gotickej architektúry. Od roku 1957 sa v nedokončenej severnej veži zvanej tiež "Orlia veža" (výška 60 m) nachádza "Pumerin", jeden z najväčších zvonov sveta. Bol uliaty v roku 1711 a pôvodne visel v južnej veži, behom požiara v roku 1945 sa však zrútil a roztrieštil. Bol znova uliaty z úlomkov a dnes zvoní každoročne na Nový rok. Je ho počuť po celej Viedni.
Oficiálna stránka mesta Viedeň: www.wien.gv.at/
Viac fotografií Viedne nájdete vo Fotogalérii.
